Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 24.10.1997 príležitostnú poštovú známku "Černová 1907 " s nominálnou hodnotou 4 Sk.

Autorom známky so symbolickou kresbou (nárek ženy a priečelie kostola) a textom " 27. 10. 1907 Černová" je Jozef Baláž, rytcom je Martin Činovský. Známku tmavomodrej kresby na ružovej podtlači (vrátane perforácie) o rozmeroch obrazovej časti 23 x 40 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach .

Najstaršia písomná správa o Černovej pri Ružomberku pochádza pochádza z r. 1461 s názvom Csernow. Tu sa v roku 1864 narodil Andrej Hlinka, katolícky kňaz, bojovník za práva Slovákov. Od roku 1905 bol farárom v Ružomberku, bol hlavným tvorcom a realizátorom myšlienky postavenia katolíckeho kostola v Černovej. Kostol bol budovaný z mozoľov a darov občanov. Objekt pripravili k posväteniu 27. októbra 1907, nie však podľa vôle občanov, ktorí trvali na tom, aby kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka. Po krvavom svätení vyhaslo 15 životov, 18 občanov bolo uväznených, ďalších 59 hnaných pred súd. Černová vykríkla do sveta - Je tu svojbytný národ! Do dejín slovenského národa sa 27. október 1907 zapísal krvavými písmenami. Tragická udalosť v slovenských dejinách známa ako černovské krviprelievanie sa odohrala v období hlbokej politickej a spoločenskej krízy a zostrených národnostných rozporov mnohonárodnostného Uhorska. Hlas utrpenia za svoje práva, proti zvôli uhorskej moci rozniesli svetom velikáni Bjornstjerne Bjornson a Seton Watson.

Známka platila v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 24.10.1997 do 31. 12. 2008.