Aktuality mailom
Ak máte záujem pravidelne dostávať aktuality z ministerstva na Vašu mailovú adresu, registrujte sa prosím.
 
 
 

CESTOVNÝ RUCH

Obsah

  • Čo je cestovný ruch
  • Cestovný ruch na Slovensku
  • Terminológia v cestovnom ruchu
  • Kompetencie sekcie cestovného ruchu
  • Služby v cestovnom ruchu
  • Cestovný ruch v Programovom vyhlásení SR 2012 - 2016

 

ČO JE CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch je súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku (1).

Cestovný ruch je medzirezortným odvetvím, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva, priemyslu, obchodu a služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti, vytvárania nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv. Pre cestovný ruch je typické, že kým väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej pôsobnosti po vertikálnej osi, charakter cestovného ruchu je taký, že spája aj rôzne odvetvia po horizontálnej osi. Zahrňuje teda viaceré problémy, ktoré možno riešiť len spoluprácou.

Politikou cestovného ruchu treba chápať cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja cestovného ruchu prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou špecifických nástrojov. Keďže cestovný ruch má prierezový charakter, aj jeho politika má prierezový charakter - jeho realizáciu ovplyvňujú politiky vo viacerých oblastiach.

Sú to najmä:

  • hospodárska politika (menový kurz, cenová politika, daňová politika, colná politika, dopravná politika),
  • sociálna politika (dĺžka pracovného času, dĺžka dovolenky, politika zamestnanosti, sociálne a zdravotné zabezpečenie),
  • zahraničná politika (medzištátne dohody o vízovej povinnosti, medzištátne dohody o uľahčení cestovania, uznávanie cestovných dokladov, liberalizácia cestovného styku),
  • vnútorná politika (politika vnútornej bezpečnosti, ochrana bezpečnosti turistov a ich majetku, kvalita života, využívanie voľného času),
  • kultúrna politika (ochrana kultúrneho dedičstva, využívanie kultúrnych pamiatok v cestovnom ruchu, regulovanie návštevnosti pamiatok, prihlasovanie pamiatok do zoznamu UNESCO),
  • politika životného prostredia (ochrana prírodného dedičstva, návštevné poriadky v národných parkoch, zonácia chráneného územia),
  • školská a vedecko-technická politika (príprava absolventov pre profesie v cestovnom ruchu, zásady vedeckého výskumu),
  • politika štátu v oblasti propagácie krajiny, marketingová a propagačná politika (propagácia cestovného ruchu SR, marketingové aktivity, koordinácia aktivít doma i v zahraničí).

Cestovný ruch je hospodárska činnosť, ktorá je v EÚ schopná vytvárať rast a zamestnanosť, a súčasne prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a integrácii, najmä pokiaľ ide o vidiecke a horské oblasti, pobrežné regióny, ostrovy, okrajové a veľmi vzdialené regióny. Odvetvie európskeho cestovného ruchu, ktoré tvorí približne 1,8 milióna podnikov, najmä malých a stredných podnikov zamestnávajúcich okolo 5,2 % celkovej pracovnej sily (čo je asi 9,7 milióna pracovných miest s významným podielom mladých ľudí), vytvára v EÚ viac ako 5 % HDP a táto miera sa neustále zvyšuje. Cestovný ruch tak predstavuje tretiu najrozsiahlejšiu sociálnoekonomickú aktivitu v EÚ, a to po obchodnom a distribučnom odvetví a stavebníctve. S ohľadom na súvisiace odvetvia je prínos cestovného ruchu k HDP ešte väčší, ak zvážime, že vďaka nemu vzniká viac ako 10 % HDP Európskej únie a približne 12 % pracovných miest. Ak v tomto ohľade porovnáme vývoj za posledných desať rokov, rast zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu bol vždy výraznejší ako v ostatných odvetviach hospodárstva.

Podľa prognóz Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) by malo do roku 2020 celosvetovo vycestovať do zahraničia 1,6 miliardy ľudí, pričom výdaje spojené s týmito cestami by sa mohli pohybovať na úrovni 2 miliárd USD. Európa by si mala udržať najvyšší podiel návštevnosti, avšak tento by mal z hodnoty 60 % dosiahnutej v roku 1995 klesnúť na úroveň 46 % v roku 2020. Celkovo by mala Európa zaznamenať v roku 2020 okolo 717 miliónov príchodov návštevníkov, čo zodpovedá ročnej miere rastu 3 %. UNWTO očakáva, že cestovný ruch bude do roku 2020 v rámci Európy najrýchlejšie rásť v regiónoch strednej, východnej a južnej Európy, pričom stredná a východná Európa má do roku 2020 pritiahnuť o 40 miliónov návštevníkov viac než západná Európa.

Ak návštevník cestovného ruchu uspokojuje potreby vo vlastnom štáte, hovoríme o domácom cestovnom ruchu, ak sa ale stane návštevníkom v inom štáte, hovoríme o zahraničnom cestovnom ruchu. Z hľadiska účinku na hospodárstvo štátu členíme zahraničný cestovný ruch na aktívny- (príchodový) a pasívny (odchodový). Toto členenie je totožné s členením z hľadiska účinkov na platobnú bilanciu štátu.

Aktívny zahraničný cestovný ruch – príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny. Má taký účinok ako vývoz tovaru. Tovar ani služby však neprekračujú hranicu štátu, ale zahraničný návštevníci prichádzajú na územie štátu, aby tam uspokojovali svoje potreby za platobné prostriedky, ktoré priniesli so sebou.

Pasívny zahraničný cestovný ruch – má také účinky ako dovoz tovaru, čiže obyvatelia štátu cestujú do zahraničia, aby tam uspokojovali svoje potreby.

Spotrebné výdavky tranzitne cestujúcich majú pre národné hospodárstvo také isté účinky ako aktívny zahraničný cestovný ruch.

(1) GUČIK, Marian a kolektív: Cestovný ruch, hotelierstvo, pohostinstvo. Výkladový slovník. 1. Vyd. Bratislava, 2006. ISBN 80-10-00360-3

 

CESTOVNÝ RUCH na SLOVENSKU

Cestovný ruch je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví a aj v podmienkach Slovenska už dnes svojimi výkonmi predstavuje hospodárske odvetvie. Devízové príjmy cestovného ruchu dosahovali v doteraz priaznivých rokoch objem 1,8 mld. € (54 mld. Sk). V cestovnom ruchu podniká viac ako 20 tis. podnikateľov, na Slovensku je v súčasnosti približne 2 500 ubytovacích zariadení s viac ako 122 tis. lôžkami realizujúcich viac ako 10,3 mil. prenocovaní. Účasť na cestovnom ruchu je dnes už štandardnou súčasťou života obyvateľstva. Na Slovensku boli vybudované rekreačné strediska využívajúce letnú i zimnú sezónu.

Na Slovensku má cestovný ruch vďaka prírodnému potenciálu a potenciálu vytvoreného človekom možnosť zaujať v národnom hospodárstve a spoločnosti strategické postavenie. Reštrukturalizácia rozvoja cestovného ruchu sa však musí uskutočniť na základe cieleného programu, ktorý umožní optimálne využívanie tak prírodných zdrojov, ako aj vybudovaných kapacít, zariadení a služieb v nich poskytovaných, pričom treba rešpektovať požiadavky na trvalo udržateľný rozvoj.

Cestovný ruch v podmienkach Slovenska nie je uceleným odvetvím, ktorého vstupy a výstupy možno merať v systéme národného účtovníctva, ako napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo alebo priemysel, ale je konglomerátom produktov a činností z mnohých rôznorodých odvetví, ktoré sa na aktivitách cestovného ruchu podieľajú. Ak má mať cestovný ruch v budúcnosti väčšiu váhu v ekonomike krajiny, potom vo všetkých odvetvových politikách bude treba pamätať na výraznejšiu podporu jeho záujmov a cieľov.

Aj keď rozhodujúcu úlohu pri rozvoji cestovného ruchu má súkromný sektor, úlohou verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej zabezpečenie. Preto je dôležitá podstata politiky štátu v cestovnom ruchu a nevyhnutnosť jej novej orientácie.

V súčasnosti pri vytváraní štátnej politiky cestovného ruchu sú hlavnými nositeľmi rozhodovacích procesov tieto inštitúcie a organizácie:

  • Komisia pre podnikateľské prostredie a cestovný ruch Výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu NR SR
  • Vláda SR
  • Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR – sekcia cestovného ruchu
  • Slovenská agentúra pre cestovný ruch
  • samosprávne kraje – útvary pre cestovný ruch
  • krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu

Cestovný ruch v národnom hospodárstve plní tieto významné hospodárske funkcie: funkciu príjmov a multiplikačný efekt, je zdrojom tvorby hodnoty a vplýva na HDP, je faktorom zamestnanosti, regionálneho rozvoja a platobnej bilancie.

Súčasný systém výkazníctva neposkytuje transparentné ohodnotenie podnikateľských subjektov v rámci cestovného ruchu. Ide o únik výkonov v oblasti dopravy, ku1túry, maloobchodu a pod., kde účastníci cestovného ruchu tvoria významný podiel na tržbách. Za účelom kvantifikovať jeho celkový ekonomický prínos pre krajinu sa pristupuje ku komplexnému riešeniu uvedenej problematiky zavedením Satelitného účtu cestovného ruchu.

 

TERMINOLÓGIA VYBRANÝCH POJMOV
V CESTOVNOM RUCHU(2)

 

Cestovný ruch (tourism/tourist trade)

Je súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním
a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku.

K vymedzeniu podstaty cestovného ruchu existuje viac prístupov a to z hľadiska spoločenských vied (ekonómie, psychológie, sociológie, pedagogiky), prírodných vied (geografie, ekológie), medicíny a podobne. Cestovný ruch možno chápať ako ucelený teoretický systém

  • teória cestovného ruchu
  • oblasť hospodárskej činnosti spojená s produkciou, predajom a spotrebou statkov a služieb cestovného ruchu návštevníkmi
  • odbor vysokoškolského štúdia a študijná disciplína.

Forma cestovného ruchu (form of tourism)

Vyjadruje rozličné príčiny a ich dôsledky, súvisiace s cestovaním a pobytom návštevníkov na cudzom mieste. Rozlišujeme formy cestovného ruchu z geografického hľadiska (vnútorný, národný, zahraničný, Medzinárodný, regionálny), podľa počtu účastníkov (individuálny, kolektívny, masový, ekologický), podľa veku návštevníkov (mládežnícky, rodinný, seniorský), podľa prevažujúceho miesta pobytu (mestský, prímestský, vidiecky, horský, prímorský), podľa ročného obdobia (sezónny, mimosezónny, celoročný), podľa spôsobu organizovania (individuálny, organizovaný), podľa použitého dopravného prostriedku (železničný, lodný, letecký, mototuristika), z hľadiska dynamiky (pobytový, putovný), zo sociologického hľadiska (návštevy príbuzných a priateľov, sociálny, etnický) a podobne.

Druh cestovného ruchu (kind of tourism)

Vyjadruje účel (motív) cestovania a prechodného pobytu návštevníkov v cieľovom mieste. K základným druhom patrí rekreačný, športový/dobrodružný, kultúrny, kúpeľný/zdravotný a obchodný cestovný ruch, napr. kongresový cestovný ruch a stimulačný (incentívny) cestovný ruch.

Kongresový cestovný ruch je formou obchodného cestovného ruchu, ktorý sa spája
s cestovaním a pobytom v kongresovom mieste, zameriava sa na výmenu vedeckých i odborných poznatkov a skúseností. Kongresové podujatia môžu byť národné alebo medzinárodné. Medzinárodné kongresy organizujú medzinárodné organizácie za účasti zástupcov aspoň troch národov (podľa článku 7 Charty OSN)
Na realizácii podujatí kongresového cestovného ruchu, ako časti MICE*, sa obvykle podieľa profesionálny organizátor (plní funkciu koordinátora medzi všetkými priamo
a nepriamo zainteresovanými subjektmi na týchto podujatiach, PCO – Professional Congress Organiser), ako aj poskytovatelia služieb (napríklad ubytovacie, stravovacie, sprievodcovské, prepravné, informačné a pod.)

Pri počte účastníkov do 100 osôb ide zvyčajne o seminár, školenie, kolokvium, okrúhly stôl.

Pri počte účastníkov od 100 do 300 osôb ide zvyčajne o konferenciu alebo sympózium.
Pri počte nad 300 osôb ide zvyčajne o kongres alebo zjazd.

Kongresový cestovný ruch patrí z ekonomického hľadiska dlhodobo
k najvýnosnejším formám cestovného ruchu, prináša zisk pre podnikateľské subjekty, mesto, región, vyrovnáva sezónnosť.

*(MICE - skratka z anglického slova Meetings, Incentives, Conferences-Congresses, Events-Exhibitions, čiže stretnutia, incentíva, kongresy/konferencie, podujatia. Niektorí odborníci často používajú namiesto MICE aj termín “The Meeting Industry”.)

Stimulačný (incentívny) cestovný ruch je formou obchodného cestovného ruchu označovaná ako cestovanie s cieľom stimulovať alebo motivovať zamestnancov, ktorí sa pričinili o obchodný úspech podniku a ktorých výsledky sú merateľné. Vznikol v sedemdesiatych rokoch, v období hospodárskej krízy, keď bola snaha zvýšiť produktivitu a pracovnú morálku. V súčasnosti je manažérskym a marketingovým nástrojom. Stimulácia (odmena) môže pomôcť podniku dosiahnuť nejaký cieľ a u zamestnanca vyvolať ďalšiu pozitívnu motiváciu. Stimulačný cestovný ruch má vplyv na zlepšenie medziľudských vzťahov v podniku a lojalitu zamestnancov.

Produkt cestovného ruchu (tourism product)

Je všetko čo sa ponúka na trhu cestovného ruchu a má schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov. Je to súbor služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto (primárna ponuka) a podniky a inštitúcie cestovného ruchu (sekundárna ponuka). Z hľadiska návštevníka je to vždy súbor (balík) služieb pre ktorý je charakteristické vzájomná podmienenosť a komplementarita, zákazník si produkt skladá zvyčajne sám, kombináciou rôznych služieb s ohľadom na nemateriálny charakter nie je možné služby vopred vyskúšať, preto pri ich ponuke majú dôležitú úlohu informácie.

V marketingu sa rozlišujú zvyčajne tri úrovne produktu:

  • všeobecný produkt – jadro, ktoré tvorí ponuka špecializovaných služieb (preprava, prenocovanie) a variabilná primárna ponuka cieľového miesta,
  • očakávaný produkt, s ktorým sa v skutočnosti stretne zákazník a ktorým sa producent služieb odlišuje od konkurencie (prostredie, atmosféra, pohostinnosť, ochota pracovníkov, kvalita, značka),
  • širší produkt poskytuje dodatočný zážitok (prekvapenie, zľava pre stáleho hosťa, blahoželanie k sviatku).

Produkt je komplexný súbor zážitkov, preto pri jeho tvorbe musí producent najskôr rozpoznať jadro zákazníkových potrieb, ktoré má produkt uspokojiť a potom navrhnúť očakávaný produkt a nájsť spôsoby jeho ďalšieho rozšírenia. Produkt musí byť v súlade s s jeho cenou, aby splnil očakávania zákazníka.

Regionalizácia cestovného ruchu (regionalisation of tourism)

Je dokument, ktorý na území SR vymedzuje 21 regiónov cestovného ruchu a určuje ich kategórie. Regióny sú vymedzené z hľadiska charakteru ich vnútorných väzieb, súdržnosti a homogénnosti. S ohľadom na prírodné a kultúrno-historické podmienky boli v regiónoch určené hlavné aktivity cestovného ruchu a význam: 4 regióny majú medzinárodný význam (Bratislavský, Podunajský, Liptovský a Tatranský), 7 regiónov má národný význam (Strednopovažský, Severopovažský, Turčiansky, Oravský, Horehronský, Košický, Šarišský), 5 regiónov má nadregionálny význam (Dolnopovažský, Hornonitriansky, Gemerský, Pohronský a Spišský) a 5 regiónov má regionálny význam (Záhorský, Nitriansky, Ipeľský, Hornozemplínsky a Dolnozemplínsky). Regionalizácia má význam pre výber aktivít cestovného ruchu, ktoré majú v danom regióne najväčší potenciál pre alokáciu investičných zdrojov na rozvojové aktivity a pre marketingovú činnosť.

Multiplikačný efekt cestovného ruchu (multiplier effect of tourism)

Každý spotrebný výdavok, ktorý urobí návštevník, získavajú podniky cestovného ruchu ako príjmy za realizované služby a tovar. Tieto príjmy sa môžu usporiť, alebo spotrebovať. Časť, ktorá sa spotrebuje, sa označuje ako hraničný sklon k spotrebe. Časť, ktorá sa usporí sa nazýva hraničný sklon k úsporám. Podnikateľská aktivita je tým výhodnejšia, čím väčší je hraničný sklon k spotrebe. Ak sa príjmy spotrebujú, dostávajú sa do ekonomického kolobehu a premieňajú sa na spotrebné tovary a služby, investičné statky, alebo financie.

Prímy z cestovného ruchu prejdú takto viacerými štádiami s násobiacim – multiplikačným účinkom (efektom). Ide o príjmový multiplikátor, ktorý je vždy väčší ako jedna, pretože pôvodný výdavok vyvoláva rad ďalších indukovaných výdavkov. Možno ho skúmať na úrovni štátu, regiónu a na podnikovej úrovni. V teórii cestovného ruchu aplikoval teóriu multiplikátora H. G. Clement (1960). Veľkosť multiplikačného efektu závisí od sortimentu služieb a tovaru, stupňa rozvoja regiónu, rozsahu importu zo zahraničia a platieb do zahraničia (zahraničným touroperátorom, nadnárodným spoločnostiam).

Propagácia cestovného ruchu (tourism promotion)

Je nástroj neosobnej komunikácie - cieľavedomá činnosť zameraná na vyvolanie a usmernenie potrieb ľudí uspokojovaných v cestovnom ruchu. Rozlišuje sa štátna a komerčná propagácia (reklama). Štátna propagácia sa zameriava na propagovanie cestovného ruchu cieľových miest (štátu, regiónov a stredísk cestovného ruchu) doma a v zahraničí. Jej nositeľom je Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ako aj orgány regionálnej a miestnej samosprávy a štátnej správy. Komerčná propagácia sa zameriava na ovplyvňovanie predaja konkrétnych produktov doma a v zahraničí. Jej nositeľmi sú podniky cestovného ruchu, ktoré propagujú vlastné produkty. Využívajú sa pritom rozličné prostriedky a médiá.

Cestovná agentúra (travel agent´s / travel agency)

Je podnikateľský subjekt cestovného ruchu, ktorý na základe živnostenského oprávnenia poskytuje služby v rozsahu určenom zákonom č. 281/2011 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Od cestovnej kancelárie sa líši tým, že pri predaji zájazdov konečným spotrebiteľom môže plniť len funkciu sprostredkovateľa cestovnej kancelárie.

Cestovná kancelária (tour operator)

Je podnikateľský subjekt cestovného ruchu, ktorý na základe živnostenského oprávnenia poskytuje služby v rozsahu určenom zákonom č. 281/2011 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Hlavným predmetom jej činnosti je organizovanie, ponuka a predaj zájazdov konečnému spotrebiteľovi, s ktorým musí vo vlastnom mene uzatvoriť zmluvu o obstaraní zájazdu. Podľa tematického zamerania zájazdov ide o všeobecnú alebo špecializovanú cestovnú kanceláriu, podľa druhu cestovného ruchu o cestovnú kanceláriu zameranú na domáci cestovný ruch, aktívny zahraničný cestovný ruch (incomingová cestovná kancelária), alebo pasívny zahraničný cestovný ruch (outgoingová cestovná kancelária), podľa počtu zamestnancov, alebo objemu dosahovaných tržieb o malú, stredne veľkú, alebo veľkú cestovnú kanceláriu.

Touroperátor (tour operator)

Je podnikateľský subjekt cestovného ruchu – cestovná kancelária, ktorej hlavnou činnosťou je organizovanie, ponuka a predaj zájazdov. Vyhľadáva atraktívne cieľové miesta, zostavuje zájazdové trasy, s dodávateľmi kontrahuje dopravné, ubytovacie, stravovacie a ostatné služby. Keďže ide o veľké objemy nakupovaných služieb, snaží sa od obchodných partnerov získať výhody, napr. zľavy, gratuity, provízie a iné. Produkt ponúka vo vlastnom katalógu a predáva ho vo vlastnej predajnej sieti, alebo prostredníctvom iných predajcov (cestovné agentúry).

Turistická informačná kancelária (tourist information office).

Je zariadenie cestovného ruchu zamerané na poskytovanie informácií, predaj spomienkových predmetov a iného doplnkového tovaru návštevníkom. Podieľa sa na propagácii a rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste (stredisku alebo regióne). Zriaďuje sa v mestách a strediskách cestovného ruchu.

Zahraničný cestovný ruch (foreign tourism)

Predstavuje cestovanie a pobyt obyvateľov určitého štátu v zahraničí vo voľnom čase kratší ako jeden rok, ktorého cieľom je oddych, poznávanie, kultúrne a športové vyžitie ap. Podľa turistických prúdov z hľadiska daného štátu sa delí na príchodový a odchodový cestovný ruch. Vo vzťahu k platobnej bilancii štátu sa delí na aktívny a pasívny zahraničný cestovný ruch.

Príchodový cestovný ruch (inbound tourism/incoming tourism)

Je aktívny cestovný ruch do cieľovej krajiny uskutočnený rezidentmi iných krajín (výletníci, turisti). Podľa World Tourism Organisation (ďalej len „WTO“) ide o účasť osôb na cestovnom ruchu v cieľovej krajine, ktorej občanmi nie sú kratšie ako jeden rok, s cieľom využiť voľný čas, venovať sa obchodu a podobne.

Odchodový cestovný ruch (outbound tourism/outgoing tourism)

Je pasívny cestovný ruch rezidentov určitého štátu cestujúcich do cieľovej krajiny. Podľa WTO ide o cestovanie rezidentov štátu do zahraničia na kratšiu dobu ako jeden rok. Ich cieľom je využitie voľného času, obchod a podobne.

Aktívny cestovný ruch (incoming tourism)

Je príchod návštevníkov do cieľového miesta. V zahraničnom cestovnom ruchu ide o príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny (príchodový cestovný ruch), ktorých výdavky v navštívenej krajine sa prejavujú v aktívach bilancie cestovného ruchu ako súčasti platobnej bilancie štátu.

Pasívny cestovný ruch (out-going tourism)

Je cestovanie rezidentov do cieľového miesta. V zahraničnom cestovnom ruchu ide o cestovanie rezidentov do cieľovej krajiny (odchodový cestovný ruch), ktorých výdavky v navštívenej krajine sa prejavia v pasívach bilancie cestovného ruchu ako súčasti platobnej bilancie štátu.

Domáci cestovný ruch (domestic tourism)

Je cestovanie a pobyt domáceho obyvateľstva (rezidentov) vo vlastnej krajine s cieľom využiť voľný čas na odpočinok, poznávanie, rozptýlenie, zábavu, kultúrne a športové vyžitie a podobne, pokiaľ nepresiahne šesť mesiacov.

Návštevník (visitor)

Je subjekt cestovného ruchu, nositeľ dopytu po cestovnom ruchu, t.j. každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov cestovného ruchu. Podľa WTO (1991) ide o cestujúceho, zahrnovaného do štatistiky cestovného ruchu, t.j. osobu, ktorá cestuje na prechodný čas do iného miesta, ako je obvyklé miesto jej pobytu, pričom hlavný účel cesty je iný ako vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste.

K návštevníkom patria stáli obyvatelia (rezidenti), turisti a výletníci. K cestujúcim nezahrnovaným do štatistiky cestovného ruchu patria tranzitne cestujúci, pracovníci v pohraničí, dočasní imigranti, kočovníci, utečenci, príslušníci armády v zahraničných posádkach, diplomati a predstavitelia konzulátov.

Rezident (resident)

Je stály obyvateľ štátu. Podľa WTO v domácom cestovnom ruchu je to osoba, ktorá žije aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v istom mieste pred príchodom do iného miesta na kratší čas ako šesť mesiacov. V zahraničnom cestovnom ruchu je to osoba, ktorá žije v krajine aspoň jeden rok pred príchodom do inej krajiny na kratšiu dobu ako jeden rok.

Výletník (same-day visitor/excursionist)

Je jednodňový návštevník. V medzinárodnom/domácom cestovnom ruchu je výletníkom návštevník, ktorý cestuje do inej krajiny/iného miesta, ako je krajina/miesto jeho trvalého bydliska a mimo bežného životného prostredia na kratšiu dobu, ako je 24 hodín bez toho, aby prenocoval v navštívenej krajine/mieste, pričom hlavný účel jeho návštevy je iný ako vykonávanie zárobkovej činnosti.

Turista (tourist)

Je návštevník, ktorý v navštívenom mieste aspoň raz prenocuje. Podľa WTO v domácom cestovnom ruchu je to rezident, ktorého cesta zahrnuje minimálne jedno prenocovanie, ale nie dlhší čas ako šesť mesiacov. V zahraničnom cestovnom ruchu je to návštevník, ktorého cesta do inej krajiny zahrnuje aspoň jedno prenocovanie, ale netrvá dlhšie ako jeden rok. Z hľadiska dĺžky pobytu rozlišujeme dovolenkára a turistu, ktorý sa krátkodobo zdržuje v navštívenom mieste.

Dovolenkár (holiday-maker/vacationer)

Cestuje vo voľnom čase a jeho cieľom je odpočinok, poznávanie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, zdravie a podobne a na navštívenom mieste, resp. v navštívenom štáte pobudne viac ako určitý počet nocí alebo dní, napr. v SR viac ako 2 až 3 prenocovania.

Turistika (hiking)

Je forma športového cestovného ruchu a jedna z najúčinnejších foriem aktívneho odpočinku, pre ktorú je typická zmena miesta pobytu a vykonávanie pohybových aktivít, pričom človek vynakladá fyzické sily.

Dvojposteľová izba (double-bed)

je druh hotelovej izby s možnosťou prenocovania pre dve osoby v oddelených posteliach.

Dvojlôžková izba (twin room)

je druh hotelovej izby umožňujúcej prenocovanie dvom osobám v posteli s dvomi lôžkami, alebo v dvoch posteliach umiestnených vedľa seba

Pojem „turizmus“

Z dôvodu čoraz častejšie používaného pojmu „turizmus“, ktorý nie je definovaný vo výkladovom slovníku prof. Gúčika, sa sekcia cestovného ruchu obrátila o stanovisko na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Ich stanovisko uvádzame v plnom znení:

V lexikografických príručkách slovenského jazyka, ktoré nájdete aj na našej stránke www.juls.savba.sk (cez Pramene v elektronickej podobe) sa výrazy turizmus a cestovný ruch uvádzajú ako synonymá (podporovať turizmus = podporovať cestovný ruch). Okrem nich sa pri slove turistický uvádza aj výraz turistický ruch. Na rozdiel od cestovného ruchu sa však slová turizmus a turistika používajú v slovenčine aj na pomenovanie pobytu v prírode a druhu športu chôdzou. Na pomenovanie odvetvia zameraného na cestovanie a pobyt mimo bydliska s rekreačným alebo poznávacím cieľom sa v slovenskej terminológii zaužíval skôr výraz cestovný ruch (porov. termíny aktívny cestovný ruch, pasívny cestovný ruch, zahraničný/cezhraničný cestovný ruch, domáci cestovný ruch, medzinárodný cestovný ruch, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Svetová organizácia cestovného ruchu). Súvislosť s cestovným ruchom sa síce vyjadruje prídavným menom turistický (napr. turistický pobyt, turistický sprievodca, turistické víza) a účastníci na cestovnom ruchu sa nazývajú turisti (zahraničný turista, nároční turisti, jednodňový turista, adrenalínový turista), ale štatisticky sa slová turistický a turista v slovenskom jazykovom prejave používajú častejšie v súvislosti so športom chôdzou (turistická ubytovňa, turistický výstroj, turistická mapa na rozdiel od cestovnej mapy, turistické značky, turistická obuv, turistický oddiel, vysokohorský turista, Slovenský zväz turistov).

Na rozdiel od bežného alebo umeleckého jazykového prejavu, v ktorom môžeme efektívne využívať bohatosť synoným, v odbornej terminológii sa vyžaduje ustálenosť a jednotnosť termínov. Preto Vám odporúčame používať na pomenovanie daného odvetvia jednotne termín cestovný ruch a kanceláriu, ktorá sa zaoberá organizovaním aktivít cestovného ruchu, odporúčame nazývať cestovná kancelária (agentúra). Pomenovanie turistická (informačná) kancelária je vhodné na pomenovanie informačných stredísk pre pestovateľov turistického športu. Na druhej strane v čase, keď sa množstvo dokumentov a odborných textov prekladá do slovenčiny z angličtiny, zvyšuje sa frekvencia používania slova turizmus vo význame „cestovný ruch“, lebo anglická podoba pomenovania tourism ovplyvňuje prekladateľov.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

(2) Spracované na základe publikácie: GÚČIK, Marian a kol.: Cestovný ruch – hotelierstvo - pohostinstvo. Výkladový slovník. SPN: Bratislava, 2006. ISBN 80-10-00360-3

Pozn.: Vybrané pojmy, vrátane anglického prekladu pre porovnanie rovnocenných slov, sú usporiadané do tematických blokov

 

KOMPETENCIE SEKCIE CESTOVNÉHO RUCHU 

1. novembra 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 403/2010 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Nadobudnutím účinnosti tohto zákona došlo k prechodu kompetencií v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Súčasne došlo aj k prechodu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, príspevkovej organizácie, do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Úlohy a kompetencie sekcie cestovného ruchu

  • vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu ako štátnej priority,
  • vypracúva, implementuje a monitoruje štátnu politiku rozvoja cestovného ruchu,
  • vypracúva národnú koncepciu rozvoja cestovného ruchu a zodpovedá za jej plnenie,
  • zabezpečuje potrebné stimuly a pomoc pri investíciách do cestovného ruchu,
  • podieľa sa na tvorbe systému štatistických informácií o cestovnom ruchu,
  • spracúva komplexné štatistické údaje o vývoji cestovného ruchu v Slovenskej republike,
  • spravuje Register krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu,
  • plní úlohy a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva:
    • vo Svetovej organizácii cestovného ruchu a ostatných medzinárodných a medzištátnych organizáciách a združeniach cestovného ruchu,
    • v Európskej únii v oblasti cestovného ruchu a z medzinárodných zmlúv týkajúcich sa cestovného ruchu,
    • vo Výbore pre cestovný ruch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,
  • zabezpečuje:
    • plnenie úloh cezhraničnej spolupráce v cestovnom ruchu,
    • zahraničnú spoluprácu v cestovnom ruchu v oblasti dvojstranných a multilaterálnych vzťahov,
    • plnenie medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv v cestovnom ruchu,
  • metodicky usmerňuje a kontroluje plnenie úloh Slovenskej agentúry pre cestovný ruch,
  • vypracúva programy rozvoja cestovného ruchu a vyhodnocuje ich realizáciu,
  • podporuje činnosť územnej samosprávy pri rozvoji cestovného ruchu a činnosť krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu,
  • zadáva úlohy subjektom výskumu cestovného ruchu,
  • podieľa sa na vytváraní mechanizmu fungovania jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

 

INFORMÁCIE O SLUŽBÁCH CESTOVNÉHO RUCHU

Služby cestovného ruchu(2) sú definované ako heterogénny súbor užitočných efektov, ktoré uspokojujú potreby návštevníkov. Služby cestovného ruchu majú prierezový charakter. Poskytujú ich nielen podniky cestovného ruchu, ale aj subjekty pôsobiace v iných národohospodárskych odvetviach.

Služby cestovného ruchu možno deliť z viacerých hľadísk. K najčastejšie poskytovaným službám v oblasti cestovného ruchu z hľadiska druhu možno zaradiť tieto:

  • ubytovacie služby,
  • stravovacie (pohostinské) služby,
  • služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr,
  • sprievodcovské služby,
  • prepravné služby (cestná doprava, železničná doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky),
  • informačné služby,
  • športovo – rekreačné služby,
  • kúpeľné a zdravotné služby,
  • wellness služby,
  • služby cestovného poistenia,
  • animačné služby,
  • vízové služby,
  • kongresové služby a iné.

MDVRR SR ako ústredný orgán štátnej správy (prostredníctvom sekcie cestovného ruchu) môže upravovať podmienky nasledovných služieb:

  • poskytovanie ubytovacích služieb,
  • poskytovanie pohostinskej činnosti,
  • činnosť cestovných kancelárií a cestovných agentúr,
  • služby sprievodcov cestovného ruchu.

MDVRR SR, v spolupráci s ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi, môže spolupracovať pri úprave podmienok poskytovania ďalších služieb z pohľadu ich využitia pre cestovný ruch

Ubytovacie služby, pohostinská činnosť, činnosť cestovných kancelárií a cestovných agentúr sú poskytované ako živnosti. Sprievodca cestovného ruchu môže vykonávať činnosť buď v pracovnoprávnom vzťahu alebo na živnosť. Podmienky živnostenského podnikania a kontrolu nad ich dodržiavaním upravuje živnostenský zákon. Vecne príslušnými orgánmi pre živnostenské podnikanie sú všetky obvodné úrady všeobecnej štátnej správy, odbory živnostenského podnikania. Podrobnejšie informácie: www.minv.sk/.

Ubytovacie služby

Ubytovacie služby sú poskytované v ubytovacích zariadeniach, ktorými sú budovy, priestory alebo plochy, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacími zariadeniami sú aj sezónne ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku.

Kategorizáciu ubytovacích zariadení upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Kontrolu dodržiavania ustanovení vyhlášky vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia (www.soi.sk).

Pohostinská činnosť

Pohostinská činnosť je poskytovaná v pohostinských prevádzkarňach. Pohostinské prevádzkarne sú priestory v objektoch, v ktorých sa pripravujú pokrmy a nápoje, uskutočňuje sa predaj jedál a nápojov, prípadne doplnkový predaj polotovarov a tovarov potravinárskeho charakteru a poskytujú sa služby s tým súvisiace.

Ubytovacie a stravovacie služby z hľadiska svojho charakteru sú upravené aj hygienickými predpismi, napr.:

  • zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov,
  • vyhláška č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia,
  • vyhláška č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania.

Podrobnejšie informácie sú zverejnené na web stránke Úradu verejného zdravotníctva SR: www.uvzsr.sk.

Kontrolu dodržiavania hygienických predpisov vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách patrí tiež do pôsobnosti orgánov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (www.svps.sk).

Cestovné kancelárie a cestovné agentúry

Cestovná kancelária organizuje zájazdy a služby cestovného ruchu a predáva ich cestujúcim buď priamo, alebo prostredníctvom sprostredkovateľov, napr. cestovných agentúr.

Cestovná agentúra predáva a rezervuje služby cestovného ruchu pre cestujúcich (spotrebiteľov).

Podmienky podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr upravuje zákon
č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 186/2006 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia (www.soi.sk).

Sprievodca cestovného ruchu

Sprievodcom cestovného ruchu je osoba, ktorá sprevádza návštevníkov v jazyku podľa ich výberu a podáva výklad o kultúrnom a prírodnom dedičstve nejakej oblasti a má odbornú spôsobilosť, na ktorú má osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej inštitúcii podľa zákona č. 568/2009 Z. z.

(2) výkladový slovník prof. Ing. M. Gúčika, PhD. a kolektív, vydaný v SPN, rok 2006

 

PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 

máj 2012

pre oblasť cestovného ruchu

1. Spoločenská stabilita a istoty pre ľudí

Vláda Slovenskej republiky podporí všestranný trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska ako predpoklad tvorby kvalitných pracovných miest a zlepšovania materiálnych podmienok každej spoločenskej činnosti. Vláda určí základné smerovanie ako zo Slovenska urobiť konkurencieschopný hospodársky priestor založený na znalostiach, spoločenskej súdržnosti a environmentálnom rozvoji. Vytvoria sa tým predpoklady pre rýchlejší a udržateľný ekonomický rast a dosiahnutie vyššej úrovne zamestnanosti a sociálneho pokroku. Vláda považuje za potrebné vytvoriť ucelený systém podpory zeleného rastu tak, aby sa stal transformujúcou hybnou silou výrobných procesov a spotrebiteľského správania sa ako predpokladu vzniku modernej spoločnosti.

Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na ďalší rozvoj regiónov a odstraňovanie rozdielov medzi nimi, a to najmä budovaním infraštruktúry a posilnením regiónov cez produkčné investície. Znižovanie regionálnych rozdielov v zjednotenej Európe podporí aj hospodárnym, účinným a účelným využívaním zdrojov z fondov Európskej únie.

2. Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete

Východiská SR v oblasti zahraničnej politiky a vzťahoch s EÚ

Na základe dôkladnej analýzy doterajších skúseností z pôsobenia SR v EÚ vláda prehodnotí implementáciu politík a nástrojov sociálnej a regionálnej súdržnosti, zlepší podmienky pre efektívne čerpanie prostriedkov z európskych fondov ako dôležitého nástroja hospodárskeho a regionálneho rozvoja a rozvoja infraštruktúr. Vláda bude usilovať o zapojenie všetkých subjektov, ktoré čerpajú štrukturálne a kohézne fondy, do diskusie k tvorbe politík týkajúcich sa tejto oblasti.

Osobitnou úlohou vlády v nasledujúcom volebnom období bude príprava predsedníctva Slovenskej republiky v EÚ v druhej polovici roka 2016, ktoré vláda vníma v kontexte posilnenia postavenia SR v únii, podpory prezentácie a širšieho zapojenia sa do formovania kľúčových politík EÚ. Vláda sa zameria na zabezpečenie obsahovej, rozpočtovej, personálnej, logistickej a organizačnej prípravy predsedníctva.

Ekonomická diplomacia

Ekonomická diplomacia bude tvoriť jeden z pilierov aktivít vlády v oblasti zahraničnej politiky. Primárnu pozornosť bude venovať podpore exportu a turistiky, prílevu zahraničných investícií, stabilite meny, zrovnoprávňovaniu slovenských výrobcov na vnútornom trhu EÚ a zvyšovaniu energetickej bezpečnosti. Vláda prijme systémové a organizačné opatrenia, ktoré napomôžu plnenie cieľov v tejto oblasti a vytvorí inštitucionálne podmienky pre lepšiu koordináciu všetkých rezortov vlády SR pri plnení cieľov ekonomickej diplomacie. Vláda bude spolupracovať s relevantnými organizáciami, osobitne so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou.

Vláda prijme systémové a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť jednotné vedenie a riadenie práce dvojstranných medzivládnych komisií z úrovne povereného podpredsedu vlády.

Náležitá pozornosť vlády bude venovaná aj dobudovaniu systému jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí s osobitným dôrazom na maximálnu mieru synergie kultúrnych hodnôt, ekonomických záujmov a podporu turizmu.

3. Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj

Činitele hospodárskeho rozvoja

Vláda vychádza z presvedčenia, že hospodárska prosperita Slovenska a jej trvalý udržateľný hospodársky rast je možný prostredníctvom celkovej konvergencie ekonomiky k vyspelým krajinám EÚ pri udržaní dostatočnej úrovne sociálno-ekonomickej súdržnosti.

Slovenská republika však musí spĺňať tieto podmienky:

  • stabilitu,
  • priaznivé podnikateľské prostredie,
  • rast konkurencieschopnosti.

Malé a stredné podnikanie

Podpora malých a stredných podnikov je kľúčovým predpokladom rozvoja regionálne viazaných pracovných miest.

V rámci hospodárskej politiky vláda zlepší ekonomické, fiškálne a inštitucionálne predpoklady na akceleráciu rozvoja malého a stredného podnikania vo všetkých odvetviach národného hospodárstva ako dôležitého faktora rastu zamestnanosti. Vláda bude podporovať podnikateľské prostredie znižovaním administratívnej náročnosti formou systémového regulovania rozsahu vedenia účtovníctva, zostavovania účtovnej závierky a výročných správ.

Aktivizácia investičnej činnosti

Vláda vytvorí podmienky na priaznivú investičnú klímu pre domácich aj zahraničných investorov. V Zákone o investičnej pomoci navrhne zníženie minimálnej výšky investície a súčasne posúdi nebezpečenstvo ohrozenia domácich výrobcov. Pri príleve zahraničných investícií bude hospodárska politika zameraná predovšetkým na podporu etablovaných investorov pri expandovaní ich aktivít v Slovenskej republike prostredníctvom postinvestičnej starostlivosti a ich výraznejšieho vstupu do priemyselného výskumu a vývoja u nás. Vláda bude podporovať investície využívajúce najlepšie dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Agentúru pre investície reformuje na medziinštitucionálny subjekt, ktorý musí zvýšiť intenzitu vyhľadávania nových kvalitných investorov vo všetkých oblastiach. Od materiálovej výroby, logistiky, energetiky, cestovného ruchu, ako aj služieb, ale najmä podpory rozvoja výskumných a vývojových zložiek nadnárodných spoločností.

Doprava, pošta a telekomunikácie

Vláda v záujme udržateľného rozvoja leteckej dopravy v súlade s európskou dopravnou politikou a medzinárodnými záväzkami podporí zvyšovanie úrovne bezpečnosti leteckej prevádzky a bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Vláda vytvorí systém podpory leteckej dopravy vo verejnom záujme. Dôležitý bude ďalší rozvoj letiska Bratislava ako najvýznamnejšieho leteckého dopravného uzla na Slovensku a regionálnych letísk ako nástrojov rozvoja regiónov a cestovného ruchu.

Vláda bude zároveň podporovať rozvoj nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy.

Cestovný ruch

Cieľom hospodárskej politiky v oblasti cestovného ruchu bude zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu pri lepšom využívaní jeho potenciálu so zámerom vyrovnávať regionálne disparity a vytvárať nové pracovné príležitosti. Na realizáciu tohto cieľa bude potrebné:

  • prehodnotiť inštitucionalizáciu riadenia a koordinácie činností subjektov zodpovedajúcich za rozvoj cestovného ruchu na všetkých úrovniach,
  • vypracovať novú stratégiu na oživenie cestovného ruchu, na zvýšenie jeho kvality a konkurencieschopnosti,
  • podporiť lepšie využitie turistického potenciálu Slovenska,
  • zvýšiť efektívnosť a transparentnosť využitia verejných zdrojov na podporu rozvoja cestovného ruchu, vrátane zefektívnenia využitia fondov EÚ,
  • zvážiť zavedenie podporných programov ohľadom aktívneho cestovného ruchu pre letiská a leteckých prepravcov so zámerom priamej podpory rozvoja leteckej dopravy a posilnenia podpory rozvoja leteckého priemyslu i v rámci turizmu.

Služby

V rámci hospodárskej politiky vláda vytvorí podmienky na rýchlejší rozvoj služieb ako dôležitého sektora tvorby pracovných miest. Zámerom je rozšíriť, podstatne skvalitniť a urobiť cenovo dostupným celé spektrum služieb pre široké vrstvy obyvateľstva, osobitne pre staršiu generáciu.

Podpora hospodárskeho rozvoja využitím prostriedkov z fondov Európskej únie

Vláda zabezpečí procesy vedúce k reálnemu a efektívnemu vyčerpaniu alokácií operačných programov ku koncu programovacieho obdobia 2007 – 2013 v súlade s ich cieľmi

a prioritami. Presadí spoločnú líniu definovanú Politikou súdržnosti EÚ po roku 2013. Za hlavné priority pre udržateľný rast a zamestnanosť pri implementácii Stratégie EÚ 2020 bude považovať vytváranie merateľných hodnôt prostredníctvom rastu založeného na znalostiach a inováciách, posilnení postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach s vysokou zamestnanosťou a na vytváraní konkurencieschopného a ekologickejšieho hospodárstva, ktoré využíva zdroje efektívnym a udržateľným spôsobom. V tomto kontexte vláda vytvorí podmienky na spracovanie novej generácie operačných programov v súlade s podmienkami a zameraním Spoločného strategického rámca 2014 – 2020, pričom využije skúsenosti všetkých prijímateľov pomoci z predchádzajúcich programových období.

Starostlivosť o životné prostredie

Rozvoj spoločenských a hospodárskych aktivít musí rešpektovať a podporovať zachovanie súčasných historických, kultúrnych a prírodných hodnôt ako predpokladu rozvoja ekoturizmu a cestovného ruchu. Vláda zabezpečí rozvoj environmentálnej osvety a regulovaného cestovného ruchu, čo si vyžiada ďalšie budovanie infraštruktúry so zreteľom na ochranu prírody a krajiny, rozšírenie siete náučných chodníkov, geoparkov, informačných a školiacich zariadení.

5. Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra

Kultúra

Vláda vníma kultúru aj ako súčasť diplomacie a nástroj zahraničnej politiky, ktorým sa Slovenská republika môže prezentovať na medzinárodnej aréne, zvyšovať si prestíž a vytvárať hlbšie medzištátne vzťahy.

Vláda podporí kultúrne projekty reflektujúce výročia významných medzníkov z histórie Slovenska ako aj výročia výnimočných osobností slovenského kultúrneho a umeleckého života. Vytvorí podmienky k dôstojnému pripomenutiu si 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky a vzniku samostatného štátu, ako aj výročiu príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.

7. Rozvoj regiónov Slovenska

Vláda istôt pre občanov vytvorí podmienky na ďalší rozvoj regiónov a na odstraňovanie rozdielov medzi nimi, najmä budovaním infraštruktúry, posilnením regiónov cez výrobné investície, ako aj hospodárnym, účinným a účelným využívaním fondov EÚ.

Kvalita života obyvateľstva sa musí formovať v konkrétnom prostredí regiónov Slovenska. Preto podporí regionálny rozvoj horizontálnou a vertikálnou koordináciou so zohľadnením rôznorodosti regiónov Slovenska. Zámerom vlády je vytvárať a uplatňovať také sociálno-ekonomické nástroje, ktoré budú znižovať regionálne disparity, zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov, a tým aj kvalitu života. Princíp zvyšovania regionálnej konkurencieschopnosti znamená posilnenie schopnosti regiónov pružne reagovať na meniace sa podmienky, prispôsobovať im svoju sociálno-ekonomickú štruktúru, predvídať zmeny a usmerňovať ich. Na Slovensku dosiaľ prevažuje stratégia odstraňovania slabých stránok regiónov, jadrom sa však stane podpora rastových možností, zohľadňujúca danosti jednotlivých regiónov. Jednou z ciest je podpora klastrových iniciatív, a to nielen v oblasti cestovného ruchu. Vláda cielene podporí rozvoj cestovného ruchu aj prostredníctvom organizácií destinačného manažmentu v spolupráci s miestnou a územnou samosprávou.

Pri realizácii rozhodnutí vláda vychádza z Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR, ako východiskového strategického dokumentu, ktorý komplexne určuje prístup štátu k podpore regionálneho rozvoja v dlhodobom období, pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. Vláda bude pokračovať v procese vyrovnávania regionálnych rozdielov s využitím synergie fondov EÚ, rozvojových politík jednotlivých rezortov a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov, miest a obcí.

Vláda posilní ekonomický rozvoj regiónov aj dôrazom na podporu malého a stredného podnikania a cestovného ruchu ako perspektívneho odvetvia pre tvorbu nových pracovných príležitostí.

Vláda bude posilňovať regionálnu a cezhraničnú spoluprácu s krajinami V4, Rakúskom a Ukrajinou. Zameria pozornosť na prípravu a implementáciu makroregionálnych stratégií, najmä na Stratégiu EÚ pre Dunajský región v spolupráci so všetkými štátmi a európskymi inštitúciami, ktoré sa na jej príprave a realizácii podieľajú.

Koordinovaným používaním verejných zdrojov bude vláda vytvárať podmienky na včasné a efektívne čerpanie fondov EÚ.

V rámci cezhraničných väzieb v regióne vláda podporí euroregionálne združenia a dôslednú implementáciu programov cezhraničnej spolupráce spolufinancovaných z fondov EÚ.

Vo vidieckych regiónoch bude vláda podporovať poľnohospodárstvo ako multifunkčné odvetvie. Vytvorí podmienky aj na komplexnú podporu rozvoja vidieckeho turizmu a agroturistiky, vrátane budovania infraštruktúry, chýbajúcich inštitúcií, informačného a rezervačného systému a podpory marketin

na začiatoktlačiť