D ô v o d o v á    s p r á v a

 

 

Všeobecná časť

 

Návrh novely zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z. a  zákona 117/2006 Z. z., (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) bol vypracovaný za účelom transpozície Smernice EP a Rady 2006/24/ES (ďalej len „smernica 2006/24/ES“) z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku.

 

Z analýzy smernice 2006/24/ES vyplynulo, že je nevyhnutné jej ustanovenia transponovať hlavne do zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, jeho novelizáciou. S predmetnou problematikou úzko súvisia ustanovenia zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z., zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zmeny v týchto súvisiacich zákonoch nie sú v tejto novele zákona o elektronických komunikáciách navrhované.

 

Prijatie smernice 2006/24/ES je priamym dôsledkom opatrení Európskej únie (EÚ), týkajúcich sa boja proti terorizmu, v nadväznosti na teroristické útoky uskutočnené v Madride v marci 2004 a v Londýne v júni 2005.

 

Dôvodom na vypracovanie niektorých bodov návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách je tiež upraviť ustanovenia zákona podľa pripomienok Európskej komisie (EK) a  prijať zmeny a upresnenia, ktoré vyplynuli z praxe od jeho poslednej novelizácie.

 

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ich väčší počet sú uvádzané v osobitnej časti dôvodovej správy k jednotlivým ustanoveniam.

 


Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

 

Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosť

Prijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610 /2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z. a zákona 117/2006 Z. z. sa nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov). Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

 

Odhad dopadov na obyvateľov

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov.

 

Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

 

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Návrh zákona má priamy vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a podnikateľské prostredie okrem iného tým, že stanovuje termín dokedy musia podniky, ktoré poskytujú siete a/alebo služby elektronických komunikácií dovybaviť svoje siete na povinné uchovávanie podrobne kategorizovaných prevádzkových, lokalizačných a súvisiacich údajov všetkých svojich užívateľov/účastníkov počas stanovenej doby. Dodržanie tohto termínu môže byť problematické hlavne pre vybavenie zariadení na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty.

 

Účinné znenie zákona č. 610 /2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ustanovuje v §13 ods. 3, písm. j), že zabezpečenie zariadenia na zaznamenávanie prevádzky v sieťach pre orgán štátu alebo orgán činný v trestnom konaní je na náklady podniku. Podnik, ktorý investoval podľa tohto ustanovenia, je oprávnený vynaložené náklady na zabezpečenie zariadenia na zaznamenávanie prevádzky v sieťach zaradiť medzi daňové výdavky a vykonať odpisovanie tohto hmotného investičného majetku.

 

Za preukázateľné vecné náklady spojené s poskytnutím uchovávaných údajov orgánom štátu je podnik oprávnený požadovať od nich ich náhradu podľa Trestného poriadku.

 


Osobitná časť

 

Článok I

 

K bodu 1

Doplnenie existujúceho znenia ustanovenia má za cieľ odstrániť nejasnosti týkajúce sa režimu podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb.

 

K bodu 2

Nahradením spojenia „v priestoroch účastníka“ spojením „v priestoroch užívateľa“ sa zamedzí možnosti výkladu, že predmetom prístupu k účastníckemu vedeniu je iba aktívne vedenie, na ktorom podnik s významným vplyvom na trhu pevných sietí poskytuje službu (keďže užívateľ je podľa § 5 odsek 6 zákona osoba, ktorá požaduje poskytovanie verejnej služby, zatiaľ čo účastník je v zákone definovaný ako osoba, ktorá už uzavrela zmluvu o pripojení).

 

K bodu 3

Definícia pojmu služby s pridanou hodnotou je prevzatá zo Smernice EP a Rady č. 2002/58/ES o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) a preto nepatrí do časti zákona o všeobecných pojmoch. Definícia služby s pridanou hodnotou sa navrhuje zaradiť do § 59 (bod 21 tejto novely zákona), kde koncepčne patrí a používa sa práve v tejto časti zákona.

 

K bodu 4

 

Ustanovenie presne transponuje článok 2 ods. 2 smernice č. 2006/24/ES a smernice 2006/58/ES.

 

K bodu 5

 

Ustanovenie precizuje doterajšie znenie, aby nedochádzalo k rozdielnym výkladom v rámci cenovej regulácie v oblasti prenositeľnosti čísla.

 

K bodu 6

Navrhuje sa spresniť ustanovenie, nakoľko osoba oznamujúca úradu svoj zámer ešte nie je podnikom v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Tým je podľa § 4 ods. 8 zákona „každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu“, pričom podľa § 13 ods. 7 zákona „Podnik má právo poskytovať siete, služby alebo siete a služby, ak spĺňa podmienky povolenia a splnil oznamovaciu povinnosť.“ Osoba oznamujúca úradu svoj zámer získava oprávnenie poskytovať siete alebo služby a stáva sa podnikom až po zaevidovaní náležitého oznámenia úradom.

 

K bodu 7

Na základe skúseností z praxe sa navrhuje upresniť formu predloženia uzatvorenej zmluvy o prepojení sietí medzi podnikmi úradu.

 

K bodu 8

Ide o spresnenie ustanovenia, ktorým sa umožní úradu prideľovať nepoužívané čísla okamžite po strate platnosti predchádzajúceho rozhodnutia o pridelení tohto čísla (bez ochrannej lehoty šiestich mesiacov, ktorá sa vzťahuje len na používané čísla pred stratou platnosti rozhodnutia o pridelení tohto čísla).

 

K bodu 9

Navrhuje sa upresniť postup prideľovania frekvencií na základe výberového konania. V praxi môže nastať prípad, kedy úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa pôvodného poradia stanoveného komisiou (ak úspešný účastník výberového konania vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti). Na základe okolností uvedených v zákone môže sa z neúspešného účastníka stať úspešný účastník výberového konania.

 

K bodu 10

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o strate platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií v prípade smrti alebo zánikom držiteľa povolenia, ak držiteľ povolenia nemá právneho nástupcu.

 

K bodu 11

Navrhované ustanovenie explicitne upravuje povinnosť získavať osobné údaje pri poskytovaní služieb a viesť ich evidenciu. Takáto prax je už zaužívaná medzi existujúcimi podnikmi a je podložená najmä nevyhnutnosťou jednoznačne identifikovať svojho účastníka z hľadiska zmluvného vzťahu založeného na zmluve o pripojení, ako aj potrebou jednoznačne identifikovať účastníka v rámci poskytovania zákonnej súčinnosti podľa §55 ods. 6 písm. b) a novo včleneného §59a (data retention). Ak by sa ponechalo pôvodné znenie, ktoré explicitne neustanovuje povinnosť získavať identifikačné údaje, môže dôjsť k opätovnej distribúcií služieb bez striktného dodržiavania povinnosti viesť registráciu všetkých a kompletných údajov o zákazníkovi, pretože súčasné znenie zákona možno vykladať aj tak, že registrácia by bola ponechaná na dobrovoľnosť registrácie z pohľadu účastníka a na povinnosť podniku viesť evidenciu iba tých údajov, ktoré sú mu dostupné, t.j. iba tie, ktoré účastník dobrovoľne poskytne pri registrácii.

 

K bodu 12

Navrhuje sa stanoviť „hranice“ poskytovania povinnosti poskytovania univerzálnej služby a zosúladiť znenie zákona s článkom 4 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica univerzálnej služby), ktorý ustanovuje, že „Členské štáty musia zabezpečiť, aby bolo vyhovené všetkým primeraným požiadavkám („reasonable requests”) na pripojenie na pevnom mieste k verejnej telefónnej sieti a na prístup k verejne dostupným telefónnym službám na pevnom mieste aspoň jedným podnikom.“

 

K bodu 13

Navrhovaná zmena v §53 ods. 2, upresňuje transpozíciu článku 12 ods. 2 Smernica o univerzálnej službe v zákone.

 

K bodu 14

Navrhované doplnenie §53 ods.3 obnovuje chýbajúcu právomoc úradu rozhodnúť o výške kompenzácie straty poskytovateľovi univerzálnej služby, ktorá z textu zákona omylom vypadla pri poslednej novele zákona č. 117/2006 Z.z..

 

K bodu 15 až 17

Cieľom navrhnutej zmeny je odstrániť vnútorný nesúlad ustanovení zákona, konkrétne ustanovenia § 55 ods. 3, ktorý upravuje okruh osôb, ktorým je možné sprístupniť predmet telekomunikačného tajomstva, ako aj ustanovenia § 55 ods. 8, ktoré upravuje právo podniku na zhromažďovanie a spracúvanie všetkých údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva na účely poskytovania služby, na účely štátnych orgánov podľa odseku 6 a ustanovenia § 59 ods. 4, ktorý upravuje osoby oprávnené spracúvať prevádzkové údaje.

Navrhuje sa doplniť nový odsek 7, ktorý v zákone podrobnejšie vymedzí povinnosti mlčanlivosti a proces jej zbavenia.

K bodu 18

Ustanovenie umožňuje podnikom podobne ako pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach zaradiť medzi daňové výdavky a vykonať odpisovanie hmotného investičného majetku, aj náklady vzniknuté pri splnení povinnosti uchovávania údajov v rozsahu a po dobu ako ustanovuje § 59a.

K bodu 19

Návrh vyplýva z praktických skúseností, kedy paradoxne pri tak jasnom účele, akým je platenie úhrad za služby elektronických komunikácií, vznikajú pochybnosti, či je na tento účel možné spracúvať osobné údaje.

K bodu 20

Ide o uvedenie odkazu v zákone na nové ustanovenia o uchovávaní údajov v novele a ich poskytovaní oprávneným orgánom.

 

K bodu 21

Návrh súvisí s bodom 2 tejto novely zákona; vypustenie definície pojmu služby s pridanou hodnotou z § 5 zákona a zaradenie do § 59.

 

K bodu 22 a 23

Navrhuje sa upraviť znenie ustanovenia § 59 ods. 4 a 5 (po úpravách ide o odseky 5 a 6) zákona za účelom úplného a správneho transponovania článku 6 ods. 5 Smernice o súkromí a elektronických komunikáciách.

 

K bodu 24

Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania.

 

K bodu 25

Návrh sleduje, aby úprava podľa § 59 ods. 4 mohla plniť svoj účel, a preto sa medzi oprávnené osoby výslovne zaraďuje aj poverená osoba na spracovanie údajov.

 

K bodu 26

Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu týkajúceho sa povinnosti podnikov, súvisiacej s povinným uchovávaním údajov.

 

K bodu 27

Ide o doplnenie chýbajúcej legislatívno-technickej úpravy, ktorá spôsobovala spory pri výklade iných právnych predpisov dotýkajúcich sa sektoru elektronických komunikácií.

 

K bodu 28

Zoznam preberaných smerníc v prílohe č.1 zákona sa navrhuje doplniť o Smernicu EP a Rady 2006/24/ES.

 

K bodu 29

Podrobnú kategorizáciu povinne uchovávaných údajov sa navrhuje dať do novej prílohy č. 4 k zákonu.

 

Článok II

Nadobudnutie účinnosti tejto novely zákona o elektronických komunikáciách sa navrhuje dňom 1. mája 2007 okrem ustanovení  o povinnom uchovávaní údajov a s tým súvisiacou skutkovou podstatou správneho deliktu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2007.